Ježišova blízkosť.
Až vtedy zakúšam blízkosť drahého Ježiša,
keď Jeho božskosť sa môjho vnútra dotýka,
keď viem, na koho sa moja viera v temnostiach obracia,
keď Kristus mojej modlitby je ten istý Ježiš z Nazareta.
Predstavujem si ho zo scény Jeho života,
vciťujem sa do Neho ako myslí, cíti i koná,
ako vyučuje, uzdravuje, povzbudzuje i karhá,
ako všetkých nás do Božieho kráľovstva volá.
Ako hľadá vôľu nebeského Otca, chváli Ho a velebí,
ako znáša pokušenia sveta a ako sa úpenlivo modlí,
ako s láskou krv za nás prelieva na Golgotskom kríži,
ako sa raduje z ľudského života, z nás Božích detí.
Ježiš je ten istý, myslí a miluje tak isto ako vtedy,
On prišiel, by sme život mali a hojnejšie ho mali,
On je blízky milujúci priateľ, živý a všadeprítomný,
kto vo svojom srdci Jeho vidí - nebeského Otca vidí.
S Ježišovým Duchom, čo nám zanechal i do práce kráčam,
modlím sa s Ním pri hrncoch, za katedrou i na poliach,
smejem sa s Ním, plačem, vo všetkom sa s Ním radím,
no najmä Všemohúceho Boha uctievam, prosím, chválim.
Len slobodné, ničím nezaťažené prebývanie s Ježišom,
bez pretvárok, sebaodsudzovania, či potláčania citov,
kde modlitba nie je povinnosť, ale hlboká nezištnosť,
je naša triumfálna cesta Božia pre dnešok i večnosť.
Ježišova blízkosť, Božia milosť prenáramná,
do sviatočných i všedných dní s nami kráča,
ona povzbudzuje, ochraňuje, srdcia láskou napĺňa,
vďaka Ježiš, za to požehnanie, za radostné chvíle živoa.