Viac Tvojej prítomnosti
Keď Adam začul kroky Hospodina Boha,
chodiaceho za večerného vánku záhradou,
ako zhrešiaci človek zo strachu skryl sa,
pred blízkym spoločenstvom s Bohom.
Od tohto prvého zlyhania až po dnešok,
človek prichádza o Božiu prítomnosť a moc,
potešuje sa už len rituálmi, tradíciou, uctieva zlaté teľce,
prestáva rozumieť sile modlitby, ktorá teší Božie srdce.
Problémom sveta nie je ani tak zlo ľudí,
ako absencia Boha – Jeho svätej prítomnosti.
Len človek občerstvený, od Božej tváre posilnený,
má mnohé požehnanie, a dobrácke vzťahy s ľuďmi.
Ježiš neprelial svoju krv len aby nás očistil,
ale hlavne aby živého Boha v nás obnovil.
Preto prijmime múdrosť ponúknutú v Písme,
oddeľme sa, posväťme sa, Boží dotyk zažime.
Je čas viac tráviť vzrušujúceho času pri Bohu,
stáť v plači, v medzere, byť v Jeho odpočinku,
činiť pokánie strateného márnotratného syna,
kráčať v náruč volajúceho Nebeského Otca.
Boh pravých uctievačov stále hľadá, volá,
tých, ktorí ho jednou mysľou oslavujú, chvália.
Podvoľme sa tomu, k čomu nás Duch Boží pudí,
tanec, spev, krik, nebeské jazyky či slzy.
Nebuďme ničím pri uctievaní obmedzení,
nech sme opití novým vínom – olejom radosti.
Nech Božia prítomnosť ide ako schránka zmluvy pred nami,
vďaka Bohu, sú tu časy Božie, Emanuel – Boh s nami.
Vylievajme svoje srdce ako vodu pred tvárou Božou,
vstúpme do Jeho brán s plesaním a do dvoran s chválou,
pozdvihnime k nemu ruky, vítajme Ho so spevom vrúcne,
svorne sa modlime za svetové duchovné prebudenie.