Blažená slepota
Náhle Saula z Tarsu ožiarilo svetlo z neba,
padnutý na zem bezmocný v slepote sa pýta.
"Kto si Pane - kto ma to na zem zráža - poráža?"
"Som Ježiš, ktorého Mňa tvoja duša neznáša."
Takto sa Saul s vzkrieseným živým Kristom stretá,
uvedomuje, si svoj náboženský omyl - modlí sa,
pomazanie, premena, Božia vízia jeho vnútro napĺňa,
mení vzťah k Ježišovi i meno zo Saula na Pavla.
I v našom kresťanskom živote musí nastať "blažená slepota",
obrátenie od hriechu, náboženských veci - na obraz Ježiša,
od tradícii, prekážok a všetkého čo nie je sám živý Kristus,
čo bráni k Ježišovi sa obrátiť a prežívať Krista ako život.
Božím plánom je zjaviť v nás Syna Božieho,
byť Mu vo všetkom podobný - byť obrazom Jeho,
Kristus v nás má žiť - byť stálym životom,
ako oživujúci Svätý Duch v duchu našom .
Byť obrátený znamená tiež vzývať meno Pánovo,
žiť Božiu prítomnosť - trpieť pre Kristovo meno,
to čo je nám ziskom uznať pre Krista za stratu,
veď On si nás zamiloval - dal najväčšiu obetu.
Cesta k Bohu to nie je cesta rozumu, etiky, či morálky,
nenájdeš ju ani formálnou účasťou akejkoľvek bohoslužby,
je to osobné rozhodnutie v poslušnosti nasledovať Krista,
s úprimnou, pokornou a očistenou mysľou dieťaťa.
Tvoje ego, tvoja myseľ sa poddá Božej vôli,
zriekne sa svojho " ja" , otvorí srdce Ježišovi,
krok za krokom sa tvoje vnútro premieňa,
dokiaľ sa Ježiš nesformuje do plnosti života .
Kresťan si je vedomý, že nie je viac než bežný úd Kristovho Tela,
jeho pýcha je pokorená, nie je viac prekážkou Božieho požehnania,
nevidí už len svoje prednosti - s úctou druhých pokladá za lepších,
Boh rozdelil dary a schopnosti - Boh ma rád všetkých.
Hľa aké je to blaho, ako je to dobré a Bohu milé,
kde ľudia v harmónii ,láske a v bázni Božej bývajú svorne,
zostúpi moc z výsosti - neobmedzený Kristov život do nich,
Božie dielo pokračuje s láskavou, radostnou mocou v nich.