Božia žatva
Zo svojíih skúseností poľnohospodárskeho znalca,
gazda za súmraku stáva - dobytok i chotár naň čaká.
Stádočko nakŕmiť, napojiť, ošetriť, koníkov postrojiť,
do poľa uháňať - orať, siať, sadiť, plevel pleť, ničiť .
Roľník má v srdci túžbu obživiť národ, uživiť rodinu,
v každom čase i nečase aj vo sviatok znáša veľkú drinu.
I my dobrí gazdovia sa staňme, v našom ľudskom žití,
prinášajme lásku Krista , len Ježiš Kristus nás nasýti.
Keď kravičky v maštali bučia, ovečky v košiari mečia,
prasiatka kvíkajú, koníky erdžia - niečo im chýba.
Kde si gazda, kde si, zabudol si - válovy sú prázdne,
očká smutné máme - hladné sme, smädné sme.
Pán Boh pomáhaj – Pán Boh uslyš,
tak sme si žehnali pri práci na poli,
keď sme žitko žali, zemiačky kopali,
či do pozdnej noci kravkám sečku rezali.
Tak pán Boh i nám žehnaj, keď kŕmime sa Slovom,
keď si srdcia hlboko orieme - vysádzame Kristom,
pýchu, zlobu, neresť mnohú - vytrhajme, zničme,
nech plevel nám nezadusí, čo nám v srdci rastie.
.
Burinu vyplejme, nech je pole čisto zelené,
pokánie čiňme, nech každý náš hriech vybledne,
pokoru, lásku, pokoj ako semienka sejme, zalievajme,
nech kvetiny nášho srdca sú pre povzbudenie i potešenie.
Žatvy je mnoho – no robotníkov na žatvu málo,
rozhodnime sa v srdci, že zachránime každé steblo,
sýpky naplňme, stoly hojne láskou prestrime,
veď Ježiš náš Pastier - On všetky duše miluje.
Jak nádherné je to, jak ľúbe, keď kvety vykvitli,
keď láska Kristova v mnohých dušiach svieti,
požehnanie mnohé, pokoj, radosť do sŕdc vstúpi,
človek človeku je bratom tu na zemskej púti.