Pieseň večnosti
Pieseň večnosti je už takmer na
perách tvojich,
otvorené sú ti milosťou brány
nebies Božích,
zo šera ľudskej smrti do duchovnej blaženosti,
z terajšej časnosti do radostnej budúcnosti.
Tu
jeseň života ku tebe do srdca volá,
dôstojne
sa láskou rozlúč, Pán na teba čaká,
s
tými, čo tvoja duša v ľúbosti, priazni žila,
i s tými, pre ktorých sa ti
mnohá slza vyronila.
S prírodou,
ktorú si tak z chuti, veľa
navštevoval,
s umením, kde si
poznaním a nehou pookrieval,
s hviezdami, ktorých čarovnosť si obdivoval,
so životom, ktorý si plne žil
a v ňom sa radoval.
S vnúčatmi
a blízkymi, ktorých si zbožňoval,
s vtáčikmi, ich sviežosť
čvirikania si miloval,
s Duchom Svätým, bez Neho by si divy
nekonal,
ale v dôvere s Ním a s Ježišom si svet premáhal.
Ty skláňal
si sa k trpiacim i k ľuďom
v núdzi,
videl
si v nich tvár Boha, ktorý pre nich trpí,
Kristus
naplno v tvojom živote pracoval,
Kristovmu
dielu na kríži si sa plne odovzdal.
Ty si
nad svojimi problémami nenariekal,
tešil sa im čoraz viac, trpel si ich, znášal.
V
pokore si Bohu aj za bolesť ďakoval,
radosť nebu robil, Pána chválil, oslavoval.
Buď
si istý, že Božie srdce ťa ospravedlnilo,
nekonečnou
túžbou, láskou k tebe bilo,
v
sláve Božej budeš už čoskoro s oslávenými,
očakávaj
svoj podiel, dedičstvo Jeho, s nimi.
Tvoje
mozoľnaté ruky uchopia víťazstva palmovú ratolesť,
už
čoskoro prestane tvoje utrpenia, skúšky, i mnohá bolesť.
Korunu
slávy Hospodina bude niesť tvoja unavená hlava,
teš
sa, tam smútok a plač už viac nebude, len Božia sláva.
Krídla
anjelov prenesú ti ducha do domova večnosti,
privíta
ťa svätá Božia Trojica z lásky, z vďačnosti,
žil
si život verne s nami, ži v Božom objatí,
balzam slasti, radosť v srdci ti nikdy
neskončí.