Šťastní ľudia
Nepotrebujú potechu ani balzam ľudí,
spoločenstvo s Ježišom napĺňa ich túžby,
ich šťastie nepochádza zo spolku priateľov,
všetky ich potreby majú v Otcovi našom.
My opierame sa o priateľskú ruku,
ale oni v Milovanom majú záruku,
na načerpanie síl sa im už oddych nežiada,
chváľ duša moja Pána nemenne zaznieva .
Oni už nezháňajú žiadnych poradcov,
ani anjelských duchovných poslov,
oni tvárou v tvár Boha uvidia,
anjeli im nesú všetky žehnania.
Oni netúžia mať viac učiteľov,
o Bohu hovoria medzi sebou,
nie ako metódu teórie, učenia,
Pán im však dá hojné poznania.
Nepotrebujú lieky, pretože nevravia:
„Ochorel som", „ Zachráňte ma".
To všetko potrebné v Bohu nájdu,
On sa vždy postará, dá hojnú žatvu.
My pozeráme na mäso, ktoré sa skazí,
na odev, ktorý vyjde z módy, sa zničí,
oni už nemajú obavy a netúžia mať nové šaty,
ich biele rúcha žiarou sa lesknú a jedlo nekazí.
My vedrom naberáme vodu zo studne,
oni z prameňa pijú živú vodu voľne,
my máme almužnu pri bráne cára,
oni s ním stolujú ako hostia Kráľa.
Ó, aký slávny, šťastný to čas bude,
keď si nás Hospodin privinie k sebe,
keď len Boh bude našou radosťou,
a duše nám budú žiariť svätosťou.
Miloslav Peniaštek apríľ 2013.Šťastní ľudia