Obeť Bohu
Včera na bicykli mi zrazilo auto syna,
sčasti ochrnutý, chrbtica poškodená.
Druhé auto mu rozbilo dioptrie päťky,
ostal bez nich slepý, orientácie neschopný.
A Pán sa ma tej noci jasne pýta,
myslíš to so mnou vážne, aká je tvoja viera!?
Pane, veď vieš, že som Ti odovzdaný,
obetovať sa Ti, byť Ti poslušný.
Tak mi daj obeť ako dôkaz viery, syna,
Pane, myslíš to vážne, Pengyho, môjho syna?
Môj Bože, zober si mňa, ale neber mi jediného syna,
„Nie! Trvám na tom, že mi obetuješ syna!“
Pane, Ty vieš ako túžim po šťastí,
po láske, porozumení, radosti,
a Ty mi môj Bože berieš to jediné,
čo je pre mňa drahé, premilé.
Keď Pane na tom trváš, ja vydávam Ti svojho syna,
ale prosím Ťa, zober i mňa, môj život potom zmysel nemá.
Boh už na to neodpovedal
a ja som Bohu sľub v obeť dal, ako Abrahám Izáka.
Teraz v bázni Božej trpezlivo čakám, čo bude ďalej,
utešujem sa, že Ježiš Kristus už za všetkých dal najväčšiu obeť,
chválim a velebím Boha, za všetko čo sa stalo,
veď v Jeho rukách sme všetci, i život Pengyho.
O pol roka na to, je už Pengy uzdravený,
neboli márne naše modlitby v obeť Ježiša na kríži, my sme mnohé pochopili
a bližšie sme sa privinuli k Bohu,
chvála, sláva, haleluja nášmu Hospodinu.
