Oj, pýcha...
Oj, pýcha, dcéra satanská, vládkyňa sveta,
v moci Zlého si Zem ovládla.
Duch tvoj ľuďom márnivosť vdychuje,
krutú odvahu dodáva, ich burcuje.
Vidieť to na rozvodoch, tyranoch a sektách,
narastá nepokoj, chorobnosť a strach.
Mamona a hriešnosť sa rozrastá,
pohromy, vojny, útrapy svet zažíva.
Neprávosť, korupcia svetom tiahne,
pre svoje veľko - pánske, sebecké ciele.
Dokedy budeš vládnuť? Ešte nemáš dosť?
Ak ľudstvo padne, ty tiež budeš navnivoč.
Tak spamätaj sa každý horenosý hrdko,
čo sa správaš bohorovne spupno,
páchaš zverstvá, ktoré aj teba ničia,
nepomôže ti už ani svätená voda.
Stratil si súcit k ľuďom i Božie cítenie,
zlosť ťa ovláda, krivda spaľuje.
Trpia tým nevinní, deti i celé okolie,
škrípanie zubov a plač vôkol znie.
Klamlivo zmýšľaš, si v područí diabla,
úsmev ti odišiel - údy jedom mračia.
Aj keď nás zavrhuješ, mnohým to nevadí,
duchovne rastu, keď už sa ti vyhli.
Pyšný si robí srandu zo všetkého,
seba, "LEN SEBA!", pokladá za pravého.
Myseľ mu to otupuje, tak sa stáva magor,
už ho nezachráni žiaden liek ni doktor.
"Ego, tvoje ego!", čo len z toho máš,
že takto povýšenecky sa správaš?
Ani tvoja falošná pokora už ťa nezachráni,
preto spamätajte sa vy všetci spyšnení.
Len tak sa naplní naše ľudské poslanie,
keď budeme žiť v láske a v pokore.
Padnime na kolená a Diablovi vzdorujme,
už menej hovorme, iných povzbudzujme.
Buďme rýchli k pokániu, svätej dobrote,
už len svojimi slabosťami sa chváľme.
Nenamýšľajme si, že len ja som dokonalý,
vážme si jeden druhého - staňme sa chatrní.
Oj, pýcha, moja pýcha, čo si to spravila,
že som toľko ľudí, do pekla včlenila.
Už otročiť nechcem, už sa krotiť začnem,
chvastavosť zahodím, s pokorou žiť budem.
nech sme plní šťastia, nehy, pre ďalšie generácie.
Miloslav Peniaštek január 2021 - vydané v zbierke.